Sme robí interview s kameramanom Stanislav Szomolányi, v ktorom vysvetľuje, že kameraman musí rozmýšľať nie len o zábere, ktorý momentálne nakrúca, ale musí rozmýšľať o tom, ako sedí, alebo aký vzťah má k okolitým záberom. Príbeh je vtedy, keď každá epizóda je prirodzený výsledok predchádzajúcej epizódy a prirodzene vedie k nasledujúcej. Začiatok príbehu je epizóda, ktorá nemá predchádzajúcu a koniec nemá nasledujúcu.

Peter Jaroš, … Aj vy sa v bežnom živote pozeráte na svet okom kamery? Máte takú profesionálnu deformáciu?

Keď už sa človek pozerá okolo seba, všíma si krásu prostredia a typy ľudí. Ale keď je už v istom profesijnom postavení, musí si skôr rozširovať intelektuálny rozhľad. Musí spoznať nových ľudí, nové krajiny, nové problémy, aby potom, keď sa dostaví problém pri práci, mohol použiť metódu porovnávania. Aj v škole učím budúcich kameramanov najskôr príbehovo myslieť. Už keď majú jasný príbeh v hlave, obrázky prichádzajú samy. Horšie je, keď kameramani  premýšľajú len o jednom záberčeku. Potom im napadne ďalší záberček a ďalší záberček… No to nie je zmysel filmovej fotografie, ale fotografie ako takej. Filmová fotografia musí mať príbehový charakter.

Čítajte viac: http://kultura.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=5197922#ixzz0dGC3um80